Je známe, že plodnosť ženy, a rovnako aj jej schopnosť vynosiť a porodiť zdravé dieťa, klesá s pribúdajúcim vekom. Aj keď pri snahe otehotnieť je vyšší vek matky jedným z hlavných problémov dnešnej doby, faktorov ovplyvňujúcich plodnosť je oveľa viac.
Konzultácia a vyšetrenie sú odporúčané, ak sa snažíte otehotnieť bez úspechu aj po 12 mesiacoch pravidelného pohlavného styku bez používania akejkoľvek formy antikoncepcie. U žien po 35. roku života je táto hranica posunutá na 6 mesiacov. Pokiaľ teda problémy s otehotnením pretrvávajú, je vhodné navštíviť svojho lekára a pokúsiť sa zistiť, aká je príčina doterajšieho neúspechu [1].
Príčiny, ktoré negatívne vplývajú na plodnosť ženy, môžu byť rôzne. Jednou skupinou sú faktory, ktoré počas života nemôžeme ovplyvniť. To sú hlavne vrodené poruchy alebo chronické ochorenia, ako napr. syndróm polycystických ovárií, endometrióza, polypy maternice, abnormálny menštruačný cyklus, ochorenia štítnej žľazy, predošlé mimomaternicové, tzv. ektopické tehotenstvo a ďalšie. Druhá skupina rizikových faktorov úzko súvisí so životným štýlom, pretože ide najmä o návyky a faktory, ktorým je žena vystavovaná a ktoré môžeme počas života ovplyvniť. Ide hlavne o vek v čase počatia, výživu a s ňou súvisiace poruchy príjmu potravy (či už anorexiu alebo obezitu), nadmerné požívanie alkoholu a tabakových výrobkov, nadmernú fyzickú alebo psychickú záťaž a mnoho ďalších [2].
Každá žena má po narodení vo vaječníkoch určitý počet folikulov, ktoré postupne každý mesiac od odbobia puberty po jednom dozrievajú vo vajíčko. Množstvo folikulov prítomných od narodenia sa označuje ako ovariálna rezerva a jej znižovanie je prirodzeným prejavom starnutia. Avšak po 30. roku života dochádza k jej výraznejšiemu poklesu, čo je jedným z hlavných dôvodov zníženia plodnosti u žien s pribúdajúcim vekom. Dozrievanie folikulov vo vajíčka reguluje aj tzv. Anti-Müllerov hormón (AMH), ktorý je produkovaný bunkami folikulov vo vaječníkoch.
Hladina AMH v krvi teda odráža veľkosť aktuálnej ovariálnej rezervy (zostávajúch folikulov), a tak je dobrým ukazovateľom, či je plodnosť ženy optimálna, alebo jej schopnosť otehotnieť už klesá. Je však potrebné dodať, že hladina AMH v krvi nedokáže stanoviť kvalitu vajíčok [3]. Ak z akýchkoľvek dôvodov plánujete odložiť tehotenstvo na neskôr, vyšetrenie hladiny AMH vám poskytne obraz o tom, aká je vaša aktuálna ovariálna rezerva a pri opakovanom testovaní aj o tom, ako rýchlo sa znižuje. To vám môže pomôcť pri rozhodovaní, či je odkladanie tehotenstva vo vašom prípade vhodnou alternatívou.
Vyšetrenie prebieha ako štandardný odber krvi. Keďže hladina AMH počas menštruačného cyklu kolíše len minimálne, na odber sa môžete dostaviť v ktorýkoľvek deň vášho cyklu [4]. Po obdržaní výsledkov vyšetrenia vám lekár vysvetlí, čo konkrétny nález znamená a ako vás môže ovplyvniť do budúcnosti.
Kedy by som mala navštíviť lekára, ak sa mi nedarí otehotnieť?
Oborníka by ste mali navštíviť, ak sa vám nepodarí otehotnieť ani po 12 mesiacoch pravdidelného pohlavného styku bez používania akejkoľvek formy antikoncepcie. Ak však máte viac ako 35 rokov, návšteva lekára sa odporúča už po 6 mesiacoch neúspešnej snahy o počatie.
Ako prebieha vyšetrenie plodnosti?
Ak má váš lekár podozrenie, že sa u vás jedná o poruchu plodnosti, môže odporučiť nasledovné vyšetrenia: Odber krvi, z ktorého je možné zistiť vašu hladinu AMH (teda veľkosť ovariálnej rezervy). Z odberu krvi taktiež môže lekár stanoviť hladiny ďalších dôležitých hormónov alebo vitamínov, ako napr. TSH, androgénov, vit. D atď. individuálne podľa potreby. Ďalej podstúpite USG vyšetrenie vaječníkov na zistenie prítomnosti dozrievajúceho folikulu, počas ktorého lekár preverí aj výstelku maternice. Tieto vyšetrenia nie sú náročné ani bolestivé, prebiehajú podobne ako preventívna prehliadka u gynekológa.
Kedy si mám nechať zmerať hladinu AMH v krvi?
Vyšetrenie hladiny AMH je možné vykonať v ktorýkoľvek deň menštruačného cyklu, keďže jeho hladina kolíše len minimálne, a taktiež aj v ktoromkoľvek veku od prvej menštruácie do menopauzy. Ak z akýchkoľvek dôvodov plánujete odložiť tehotenstvo na neskôr, vyšetrenie hladiny AMH vám poskytne obraz o tom, aká je vaša aktuálna ovariálna rezerva a pri opakovanom testovaní aj o tom, ako rýchlo sa znižuje. To vám môže pomôcť pri rozhodovaní, či je odkladanie tehotenstva vo vašom prípade vhodnou alternatívou. Naopak, ak ste už tehotenstvo istú dobu odkladali alebo ste už vo veku 35 rokov a viac a pokúšate sa otehotnieť, zistenie hladiny AMH vás môže do istej miery informovať o tom, aké vysoké sú vaše šance počať bábätko. Hladina AMH však nijako neodráža kvalitu vajíčok, iba ich kvantitu.
Môžem otehotnieť aj ak je moja hladina AMH v krvi nízka?
Ako sme už spomínali, hladina AMH v krvi hovorí o veľkosti ovariálnej rezervy a nie o kvalite vajíčok. Aj pri nízkych hodnotách AMH je však možné, že sa vám podarí otehotnieť. Niekedy to môže vyžadovať dlhší čas, a preto by ste sa nemali báť kontaktovať odborníka, ktorý vám poskytne potrebné informácie, prípadne ako alternatívu navrhne metódy asistovanej reprodukcie.
Súvisí hladina AMH v krvi aj s niečím iným ako s plodnosťou?
Sledovanie hladiny AMH v krvi môže napomôcť predpovedať začiatok menopauzy, prípadne objasniť dôvod predčasnej menopauzy. Taktiež má svoje využitie v diagnostike amenorey, čo je stav, kedy sa nedostaví očakávaná menštruácia. Typické je aj zvýšenie hladiny AMH u žien, ktoré trpia PCOS, teda syndrómom polycystických ovárií. Okrem iného sa môže vyšetrenie hladiny AMH používať pri monitorovaní špecifických typov rakoviny vaječníkov [5].
