Neviditeľná endometrióza: Ako ju rýchlo odhaliť

Pociťujete nepríjemné symptómy, ktoré vám komplikujú každodenný život? Endometrióza je zákerná choroba, ktorou trpia ženy najmä v reprodukčnom veku. Jej symptómy nie sú viditeľné navonok, no spôsobujú silné a postupne sa zhoršujúce bolesti, v niektorých prípadoch dokonca neplodnosť. Liečba endometriózy je veľmi zložitá. Prečítajte si, aké sú jej sprievodné príznaky a možnosti liečby.

Čo je endometrióza

Endometrióza je chronické gynekologické ochorenie, kedy sa vnútorná výstelka maternice nazývaná endometrium vyskytuje na iných miestach v tele, ako by sa mala, teda kdekoľvek mimo vnútra maternice. Jej lokalizácia a rozsah sa líšia u každej ženy, a preto aj príznaky môžu byť medzi pacientkami značne odlišné. Odhaduje sa, že postihuje približne 10-15 % žien v reprodukčnom veku^[1].

Orgány, ktoré endometrióza postihuje

Endometrióza postihuje najčastejšie vaječníky, vajcovody a orgány alebo tkanivá malej panvy. Ostatné ďalej menované lokalizácie sú menej častými ložiskami endometriózy.

• vaječníky – ložiská endometriózy tu tvoria tzv. čokoládové cysty
• vajcovody
• priestory malej panvy
• peritoneum – serózna blana pokrývajúca orgány v brušnej dutine
• močový mechúr, močovody alebo močová trubica
• konečník alebo iné časti čreva
• extrémne vzácne postihuje povrch pľúc, srdca alebo oblasť centrálnej nervovej sústavy^[1]
• vaječníky – ložiská endometriózy tu tvoria tzv. čokoládové cysty
• vajcovody
• priestory malej panvy
• peritoneum – serózna blana pokrývajúca orgány v brušnej dutine
• močový mechúr, močovody alebo močová trubica
• konečník alebo iné časti čreva
• extrémne vzácne postihuje povrch pľúc, srdca alebo oblasť centrálnej nervovej sústavy^[1]

Príčiny vzniku endometriózy

Teória vzniku endometriózy nie je ani dnes úplne objasnená, avšak sú zvažované rôzne logické vysvetlenia. Jedným z najpravdepodobnejších je Sampsonov predpoklad, ktorý hovorí o tzv. retrográdnej menštruácii. Tento fenomén nie je u žien žiadnou vzácnosťou a dochádza pri ňom k spätnému toku (refluxu) menštruačnej krvi cez vajcovody do brušnej dutiny^[1]. Keďže menštruačná krv obsahuje bunky odlúčeného endometria, predpokladá sa, že práve tie sú schopné implantovať sa na miesta, v ktorých táto krv stagnuje. Ako je určite zrejmé, táto teória dostatočne neobjasňuje to, prečo sa endometrióza vyskytuje aj na iných vyššie spomínaných miestach v našom tele. Preto sú často diskutované aj mnohé ďalšie zložitejšie mechanizmy, ktoré by mohli byť príčinou jej vzniku.

Faktory zvyšujúce riziko vzniku endometriózy

Za rizikové faktory považujeme určité okolnosti, ktoré zvyšujú šancu ženy, že sa u nej endometrióza vyvinie neskôr v priebehu života. Je potrebné dodať, že ak spĺňate niektoré z nasledujúcich faktorov, ešte to neznamená, že endometriózou už trpíte, alebo že určite budete v budúcnosti.

• prvá menštruácia (menarché) vo veľmi skorom veku – nástup prvej menštruácie pred 11. rokom veku
• krátky menštruačný cyklus – menej než 27 dní
• výskyt endometriózy v rodine
• porušený plynulý odtok menštruačnej krvi – napr. kvôli defektom na vajcovodoch
• neskorý nástup menopauzy
• vysoká hladina estrogénu v krvi
• nulipara – žena, ktorá ešte nerodila
• veľmi nízke alebo veľmi vysoké BMI 
• silná menštruácia, ktorá trvá dlhšie ako 7 dní^[2]

Príznaky endometriózy

Endometrióza môže postihovať rôzne orgány, a preto aj samotné príznaky a ich intenzita sa medzi ženami značne líšia. Často začínajú ako nepríjemné bolesti, ktoré sa postupom času výrazne zhoršujú, a tak sa stanú dôvodom na vyšetrenie u gynekológa. Inokedy sa endometrióza zdanlivo neprejavuje žiadnymi ťažkosťami, až kým ženu k lekárovi neprivedú neúspešné pokusy o počatie bábätka.

• Silná predmenštruačná bolesť v oblasti malej panvy
• Silná menštruačná bolesť, ktorá sa postupom času zhoršuje a zosilňuje
• Bolesť v oblasti panvy aj mimo menštruácie
• Bolesť v krížovej časti chrbtice aj mimo menštruácie
• Bolesť počas alebo po pohlavnom styku
• Bolestivá ovulácia
• Bolesť objavujúca sa počas močenia alebo vyprázdňovania sa
• Značne nepravidelná menštruácia
• Prítomnosť krvi v stolici alebo v moči
• Hnačka alebo zápcha
• Bolesť pri močení
• Neplodnosť
• Dlhodobé pocity únavy a vyčerpania
• Nevoľnosť a zvracanie^[3]

Komplikácie endometriózy

• Mimomaternicové tehotenstvo – často k nemu dochádza v prípade, že endometrióza postihuje vajcovod a robí ho tak ťažko priechodným pre vajíčko
• Neplodnosť – môže byť len dočasným príznakom, ale aj konečným dôsledkom samotnej endometriózy alebo jej liečby
• Väzivové zrasty na maternici alebo na iných orgánoch – vznikajú ako pozápalové zmeny v niektorých ložiskách endometriózy
• Rakovina – endometrióza je síce nezhubné ochorenie, ale pacientky s endometriózou na vaječníkoch majú o niečo vyššie riziko vzniku rakoviny vaječníkov^[1]

Diagnostika endometriózy

Ako sme už spomínali, príznaky endometriózy sú veľmi rôznorodé a spočiatku nešpecifické. Aj z týchto dôvodov dodnes zostáva diagnostika endometriózy značne problematická a často veľmi zdĺhavá. Niektoré štúdie hovoria, že táto diagnóza je stanovená v priemere po 4 až 11 rokoch, odkedy sa objavia prvé symptómy. Taktiež stále nepoznáme žiadny konkrétny test alebo marker, ktorý by endometriózu ľahko odlíšil od iných ochorení^[1]. 

• podrobná anamnéza pacientky – rozhovor lekára s pacientkou a jej dôkladný popis ťažkostí, prípadne podobných zdravotných problémov v rodine je základom 
• fyzikálne vyšetrenie – podrobné gynekologické vyšetrenie, podobné ako v rámci preventívnej prehliadky, je rovnako nutnou súčasťou procesu diagnostiky
• transvaginálny ultrazvuk (TVUS) – umožňuje hlavne vyšetrenie endometriózy na vaječníkoch, príp. obmedzenej časti malej panvy
• magnetická rezonancia (MR) – neinvazívne pomocné vyšetrenie
• laparoskopické vyšetrenie brušnej dutiny – invazívne vyšetrenie, ktoré prebieha v celkovej anestézii, a preto k nemu lekár pristúpi až v prípade vážneho podozrenia na prítomnosť endometriózy (dodnes je zlatým štandardom v diagnostike endometriózy)
• biopsia – odber vzorky tkaniva z podozrivo vyzerajúceho ložiska počas laparoskopického vyšetrenia, ktoré je následne podrobne preskúmané pod mikroskopom^[4]

Priebeh a spôsoby liečby endometriózy

Keďže endometrióza je chronickým ochorením, liečba je zameraná hlavne na zmiernenie ťažkostí, ktoré pacientky pociťujú. Bohužiaľ nevedie vždy k úplnému vyliečeniu a zbaveniu sa endometriózy^[1]. Terapiu môžeme rozdeliť do troch kategórií:

a) Farmakologická terapia – používajú sa dve hlavné skupiny liekov:

1. lieky proti bolesti (nesteroidné antiflogistiká) – pôsobia protizápalovo a tlmia bolesť
2. hormonálna terapia: zahŕňa niekoľko druhov liekov

• progestíny 
• kombinovaná hormonálna antikoncepcia 
• analógy GnRH 

Hormonálna terapia upravuje hladinu hormónov rôznymi mechanizmami tak, že vo výsledku bráni tomu, aby u pacientky nastala ovulácia. To vedie k zmenšeniu ložísk endometriózy, zmierneniu zápalu a aj celkových bolestí. V prípade vysadenia tejto terapie je vysoko pravdepodobné, že sa nepríjemné príznaky znovu vrátia. Tieto lieky majú samozrejme aj mnohé vedľajšie účinky ako napr. zhoršenie akné, nárast hmotnosti, osteoporóza, návaly tepla atď. A keďže ovplyvňujú ovuláciu, samozrejme nie sú vhodné pre ženy, ktoré sa snažia otehotnieť^[5]. 

b) Chirurgická terapia: 

Ide o invazívnu operačnú metódu, ktorá prebieha v celkovej anestézii. Umožňuje lekárovi odstrániť ložiská endometriózy alebo prípadné zrasty na maternici či iných orgánoch. Je zvažovaná hlavne, ak pacientka trpí neplodnosťou, alebo predošlá farmakologická terapia nebola účinná, prípadne ju nebolo možné použiť z iných dôvodov. Zároveň však dilema nastáva v prípade, že je potrebné chirurgicky odstrániť väčšiu časť
z orgánov postihnutých endometriózou, čo môže plodnosť pacientky ešte zhoršiť. Úspech chirurgickej terapie je preto veľmi závislý od jej rozsahu a možnosti zachovania orgánov dôležitých pre budúce tehotenstvo. Navyše ložiská endometriózy sa môžu znovu objaviť aj po ich zdanlivom chirurgickom odstránení^[5]

c) Kombinovaná terapia – je kombináciou oboch predchádzajúcich možností

Konečné rozhodnutie o tom, ktorý liečebný postup bude zvolený, je potrebné prijať v spolupráci so samotnou pacientkou po tom, ako jej lekár podrobne vysvetlí všetky možné výhody a riziká súvisiace s jednotlivými metódami^[1].